Lomnický štít.
O štíte:
Lomnický štít, druhý najvyšší štít Tatier a celých
Karpát, patrí k tým najatraktívnejším, a vďaka jeho dostupnosti visutou
lanovkou zo Skalnatého plesa je najnavštevovanejším štítom Tatier.
Štít nie je prístupný po turistickom značkovanom chodníku,
nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup
naň je možný len s horským vodcom.
Názov:
Nakreslil a pomenoval ho takto napríklad Juraj Buchholtz ml. v kreslenej panoráme z roku 1717 Petra altissima
kesmarkiensis. Jeho otec Juraj Buchholtz st. v diele Das weit und breit
erschollene Zipser Schnee-Gebürg z roku 1719 bol prvým autorom,
ktorý nazval tento vrchol Lomnickým štítom – Lomnitzer Spitze. Nový
názov sa však ujímal len veľmi pomaly. Na začiatku 19. storočia poľský
geológ Stanislaw Staszic o Lomnickom štíte písal ako o Krapaku.
Pravdepodobne to bola zlá transkripcia Karpát. Spočiatku sa názov Lomnický štít
pripisoval celému masívu. Názov Lomnický štít sa ustálil v prvej polovici 19. storočia.
História:
Kežmarok mal vďaka hospodárskemu a kultúrnemu zázemiu
významný podiel na tom, že literáti a kartografi nazývali východnú časť Tatier
„Kežmarskými vrchmi“. Aj preto v 18. storočí Lomnický
štít označovali ako „najvyššie kežmarské bralo“, alebo „najvyšší kežmarský
štít“.
Výstupy s horským vodcom:
S horským vodcom sa najčastejšie vystupuje klasikou z
Lomnického sedla, nazývanou Emericiho nárek. Výhodou cesty je, že je možné
použiť lanovku na Skalnaté pleso, prípadne aj lanovku do Lomnického sedla, ktorá
ušetrí 4-6 hodín stúpania.
Ďalšie trasy ako napríklad Medené Lávky, Gypsyho ferrata,
cez Cmiter popod Vidlové veže či Jordánova cesta, sú oveľa náročnejšie, z
hľadiska zážitku však ponúkajú podstatne viac.
V minulosti bol dlho považovaný za najvyšší.
